V dnešnej dobe sa mamičky pripravujú na pôrod, dojčenie, výchovu detí, ale popôrodné obdobie ako prechod k úplne novej role matky a zároveň jeho významnosť pre dlhodobé zdravie matky je stále takmer neznáme. Čo sa deje s nami, ako sa starať o svoje telo a dušu, ktoré prekonali obrovské zmeny, nám nepovie nikto. Prečo kedysi ženy v šestonedelí ležali za kútnou plachtou, schované iba so svojim bábätkom a nik ich nevyrušoval, iba čo im priniesli teplú polievku? Má zmysel vracať sa k tomuto zvyku aj v súčasnosti? V dobe, keď panuje ideál superženy? Prečo sa žena po pôrode môže cítiť zraniteľná, chaotická, otvorená, emočne rozhádzaná? Po akom dlhom čase má opäť normálne ,,fungovať"? O týždeň, o mesiac, o dva roky? Ako môže požiadať o takú pomoc, ktorú skutočne potrebuje? Ako si prakticky zariadiť, aby mohla odpočívať, ak má aj ďalšie deti?
Prvé dieťatko som priviedla na svet ako 17 ročná. Už vtedy som bola informovaná o tom, prečo sú niektoré zásahy do pôrodu škodlivé, ale žiaľ v pôrodnici sa mi im nepodarilo vyhnúť a moje zotavovanie, ako fyzické, tak aj psychické bolo mimoriadne náročné. Z pôrodu, alebo skôr z pôrodníckeho násilia, ktoré sa tam dialo, som mala traumu. Dva mesiace som nemohla sedieť a silno som krvácala, sanitka ma po dvoch týždňoch brala do nemocnice. Pochopiteľne som teda musela veľa ležať. Podpora blízkych bola taká, že keď nevládzem, mám si oddýchnuť, ale mám sa aspoň trochu snažiť hýbať sa a niečo robiť. Vtedy som ešte nevedela, že je to práve naopak, že v tomto období netreba robiť nič, len odpočívať, zotavovať sa a zžívať s bábätkom.
Mala som aj rôzne zdravotné problémy, napr.s trávením, s ktorými mi klasická medicína nevedela veľmi pomôcť.
Traumu z tohto pôrodu som si spracovávala asi dva roky, rozprávala som o tom, čo sa tam dialo, chodila na podporné skupiny mamičiek, na rôzne terapie, ženské kruhy..
Druhé dieťatko som porodila doma za asistencie manžela. Pôrod bol veľmi rýchly, od prvej kontrakcie dve hodiny. Počas kontrakcii som spievala pieseň A ja taká čarna :) Po takomto prirodzenom pôrode som mala kopu energie, bol to diametrálne odlišný zážitok od nemocničného pôrodu, keď som, nadopovaná umelým oxytocínom a neviem čím všetkým ešte, odpadávala a ledva som sa vládala pohnúť. Po druhom pôrode som teda hneď vyskočila, išla som sama do sprchy, pár hodín od pôrodu som zapla práčku, začala variť... proste hneď som fičala. Onedlho mi telo zdravotnými problémami ukázalo, že ani toto nebola dobrá cesta. Mala som bolesti brucha, chrbta, problémy s dutinami..
Po tomto pôrode som mala veľmi silnú intuíciu, presne som vedela, čo dieťatko potrebuje a rozumela jeho signálom. Mala som výbornú podporu od manžela, ktorý mi na 100% dôveroval a zároveň poskytoval oporu, takže som si mohla dovoliť byť maličká a zraniteľná. Žiaľ, po desiatich dňoch musel ísť do práce a nastúpili babky, ktoré až tak nepočúvali mňa ako matku, ale dávali mi nevyžiadané rady, čo mám robiť s dieťaťom a tak som už musela byť tvrdá, aby som si ustála svoje miesto. To ma veľmi vyčerpávalo. Tak som začala chodiť medzi mamičky na rôzne podporky, ale vyčerpávalo ma to zase fyzicky, presuny, pobyt medzi veľa ľuďmi, i keď podporujúcimi.
Po narodení tohto dieťatka som mala v prvých dňoch zvláštne stavy, napríklad som sa bála ísť po ulici, že sa na mňa niekto bude pozerať. Podobne ako v predošlom šestonedelí sa mi dialo to, že keď mi napríklad niekto povedal, že ho niečo bolí, mne sa stalo to isté, akoby sa to na mňa prenieslo. Pôrodom sa otvára aj fyzické, aj energetické telo a preto žena v tomto období potrebuje čo najviac eliminovať cudzie a rušivé vplyvy. Vtedy som pochopila, že asi naozaj mal zmysel zvyk našich predkov zachovávať matke v šestonedelí súkromie za kútnou plachtou a chrániť ju. Povedala som manželovi, že pri treťom dieťati budem potrebovať, aby mal voľno aspoň mesiac.
Pol roka od druhého pôrodu, čo je veľmi skoro, som opäť otehotnela. Pri oboch predošlých tehotenstvách som cvičila, aj veľmi skoro po pôrode som sa vrátila k cvičeniu, ale tentokrát moje telo povedalo dosť. Začala som mať veľké problémy s krížami, kostrčou a bedrovými kĺbmi. (Bolo to okrem iného aj vplyvom hormónu relaxínu, ktorý pomáha otváraniu kĺbov v oblasti panvy, aby sa dieťatko mohlo hladko narodiť. Tento hormón ale pôsobí na všetky kĺby a väzy v tele. ) Vtedy sa ku mne začali dostávať informácie, čo sa to vlastne so mnou deje a o rôznych spôsoboch, ako sa dať do poriadku, napr. Dornova metóda, moxovanie, ženská bylinná náparka,...
Tento synček sa mi narodil v novembri, čo je najtemnejšie obdobie roka, takže som sa trochu obávala. Ale nakoniec som si dovolila plne prežiť aj túto temnotku, ponoriť sa do hĺbky toho, čo sa dialo, do procesov zžívania sa v našej rodinke, do zraniteľnosti, v ktorej je ukrytá ženská sila. Mesiac som ležala v malej izbe s bábätkom.
Po príchode každého nového bábätka v rodine nastane veľká zmena. Staré fungovanie sa rozpadá, vzniká chaos a postupné vyskladanie k novému. Je potrebné v tomto období spomaliť, zminimalizovať všetky činnosti, ktoré nie sú nevyhnutné. Čo najviac byť spolu. Hlavne matka s bábätkom (v niektorých krajinách sa to nazýva matkodieťa). Keď matka po krásnom pôrode cíti prílev obrovskej energie, je vhodné ju využiť nie fyzicky, napr.tým, že začne upratovať, ale radšej na svoje zotavovanie, na spoznávanie s bábätkom, na staršie deti, že ich od seba ,,neodoženie", nebudú ju unavovať, ale prijme k sebe aj ich.
Ak je matka odbremenená od bežných povinností, ostáva jej viac energie, pre seba, pre bábo aj pre staršie deti. U nás to bolo tak, že najstarší syn sa rozhodol, že keď sa narodí bábo, už nechce chodiť do škôlky, ale chce byť s nami doma. Manžel pracuje z domu (musel ostať s nami doma už v tehu, keď som musela ležať a nemohla som sa sama starať o deti, nosiť kočík po schodoch apod.), takže nemalo zmysel jedného člena rodiny odnášať niekam, keď ostatní boli doma. Muž mal mesiac voľno. Pomáhala nám aj moja mama, kým priveľmi nezačala zasahovať. Aj s druhou babkou strážili staršie tvory. Chodili k nám aj duly, ktoré som požiadala o pomoc. Niekedy ,,len" sa porozprávať, poradiť s kojením, niekedy napr.umyli riad, postarali sa o staršie deti, zavesili prádlo.
Podľa mňa je veľmi vhodné volať si takúto neutrálnu osobu, ktorá nijak nehodnotí, že doma nie je upratané, nedáva nevyžiadané rady, ale rešpektuje a podporuje matkine rozhodnutia. Pred ktorou sa nemusí hanbiť, môže zostať zatvorená v izbe, ak to tak práve cíti, nemusí sa nútiť do spoločenskej konverzácie ani sa ísť rýchlo prezliekať.
Zapojili sa aj moje kamarátky, niektoré prišli vziať von staršie deti, niektoré nakúpili alebo doniesli navarené. Často sme aj objednávali stravu. Samozrejme, najlepšia je domáca, s láskou uvarená, ale v dnešnej dobe už sa dá objednať aj zdravá strava.
Rozhodne nie je vhodné, aby hneď po pôrode nabehla celá rodina, dieťa putovalo z rúk do rúk (a potom preplakalo celú noc), alebo aby sa návšteva usadila na gauč a nechala sa čerstvou mamičkou, ktorá má čo robiť so sebou, obskakovať. Nie sú vhodné ani príliš dlhé návštevy. Keďže žena v tomto období môže byť neasertívna, je to aj mužova úloha – ochrániť priestor a nežiaduce, alebo pridlhé návštevy slušne ukončiť.
Pokiaľ si to sama matka tak nepraje, nie je vhodné brať dieťa na ruky, alebo ísť ho kočíkovať, aby si mohla porobiť, ale radšej sa matersky postarať o matku, aby sa ona mohla starať o svoje dieťa. Alebo ako o celok o matkodieťa, či o celú rodinu.
V tomto období môžu byť ako na kolotoči. Je dobré, keď si ich môže plne odžiť, nepotláčať ich, ani sa za ne nehanbiť. Keď ju za ne nehodnotíme, nepohoršujeme sa, že nie je normálna. (Samozrejme, ak ide o akútnu situáciu, ohrozenie dieťaťa alebo matky, je namieste zakročiť a vyhľadať pomoc.)
Nám v tomto období veľmi pomáhalo vydymovanie, museli sme dymiť takmer denne. Pomáha to čistiť energetické pole, ktoré má matka v tomto období otvorené a môžu sa na ňu prenášať cudzie energie. Vydymovanie môže pomôcť aj po návšteve, či po vybavovačkách na úrade, ktoré tiež mamy môže stresovať (ak je možnosť, môže to vybaviť muž). Alebo aj dieťatko, ak veľa plače, napr. keď ho držal na rukách niekto cudzí, môžeme jemne odymiť (nie šalviou). Veď preňho je tu tiež všetko nové a potrebuje si zvyknúť pomaly na tento svet, v bezpečí pri mame.
Ideál superženy, ktorá všetko zvláda sama, máloktorej žene dovolí tak ,,dlho" ležať a prijímať starostlivosť. Aj ja som mala tento predsudok, ale prekonala som ho, lebo išlo o moje zdravie. Spoznala a dovolila som si zraniteľnosť a slabosť a objavila som v nej obrovskú silu.
Aj keď je tehotenstvo a pôrod prirodzený proces, predstavuje veľkú námahu pre telo a je potrebné sa z neho zotaviť. V tomto období, ak sa žena o seba dobre stará, sa môže vyliečiť zo zdravotných problémov, ktorými trpela, alebo ak je to naopak, si zarobiť na problémy a prísť o svoju energiu.
Po odlúčení placenty ostáva v maternici otvorená rana veľkosti obedového taniera. Keby bola viditeľná, zrejme by nám neprišlo divné, že máme mesiac ležať a zotavovať sa. Ale keď ju nevidno, máme tendenciu hneď vyskočiť, robiť všetko samy a čo najskôr sa vrátiť do normálneho života.
Pôrodom sa telo ochladzuje, vysušuje, stráca krv. Preto je potrebné dodávať vlhkosť, tekutiny a teplo. Olejovať sa, piť bylinné čaje (napr. fenykel, harmanček, myší chvost, šatavari), jesť polievky, dlho varené vývary, zahrievajúce koreniny, ktoré podporia trávenie (škorica, kardamóm, čierne korenie, kurkuma, koreniť jemne).
Prehriať telo pomôže aj masáž bruška bylinným mešcom, moxovanie (to pomáha aj obličkám, ktoré sa pôrodom tiež vyčerpávajú). Moxa je vhodná až vtedy, keď skončí krvácanie. Podobne ženská bylinná náparka, po skončení krvácania a zahojení poranení. Pomáha na prehriatie tela zvnútra, pri prolapse, na zmäkčenie jazvy, pri menštruačných problémoch, pri PMS, alebo aj ako prevencia rôznych ženských ochorení. Ak ste sa popôrodnej obnove nevenovali vtedy, keď to bolo aktuálne, môžete začať aj neskôr, napríklad práve naparovaním. Treba sa starať aj o svoje jazvy, natierať a masírovať si ich, napríklad kokosovým olejom s kvapkou esenciáleho oleja (levanduľa, kadidlo).
Po šestonedelí až troch mesiacoch treba začať s jemným spevňovaním tela. Užitočné je navštíviť fyzioterapeuta a dať sa skontrolovať (napr.či netrpíte diastázou – rozostupom brušných svalov) a nechať si poradiť vhodné cviky. Nič drastické, naťahovacie, skákacie, s tým treba počkať minimálne pol roka.
U mňa hormón relaxín (spolu s gymnastikou, ktorej som sa venovala pred deťmi) spôsobil to, že mi začali vyskakovať bedrové kĺby, zapadávať stavce v chrbtici a pri tomto mi pomohla Dornova metóda a bankovanie. Zo začiatku som tam po pôrode chodila každý mesiac, ale postupne ako som začala cvičiť, sa to začalo zlepšovať.
Vďaka tehotenstvám ma telo upozornilo, že niečo nie je v poriadku (držanie tela) a mohla som si začať celostne zlepšovať svoje zdravie.
40 dní (alebo aj neskôr, aj roky po pôrode) sa môže robiť pre matku rituál zavinovania. Pomáha energeticky aj fyzicky uzavrieť telo po pôrode, uzavrieť pôrodný zážitok, ukotviť sa vo svojom tele i v realite.
Premena na matku sa deje pri každom pôrode, aj keď má matka viac detí. Fyzické aj psychické zmeny môžu trvať aj desať rokov. Ale vlastne už nikdy nebudeme ako predtým. Materstvo mení našu dušu, telo, vzťah aj identitu. Na tejto krásnej, ale náročnej ceste nám pomôže, keď sa obklopíme podporujúcimi osobami, inými matkami a vidíme, že sú rôzne spôsoby, ako byť matkou.
Investovaním do tohto obdobia uznávame vzácnosť života matky aj dieťaťa.
@ 2025 Enlightening.sk s.r.o.